Osoby tohto príbehu nie sú vymyslené a behajú medzi nami každý deň. Len si ich treba všimnúť. Najprv ku mne: tridsiatnička, čo ešte stále nevie čo vlastne od života chce alebo nechce. Vlastne viem čo nechcem a to mi stačí, na zatiaľ. Nie som práve najštíhlejšia osoba, priemerne inteligentná, priemerne vyzerajúca, priemerne lenivá. Deti nemám, muža tiež nie. A vlastne ani nervy na niečo také. Zato mám homosexuálneho kamaráta, ktorý mi to všetko vynahradí. Časom pridám aj nejaké obrázky mojej skôr neskromnej osoby. Mám čo to z dizajnu za sebou aby som vedela ohodnotiť neschopnosť mladých aj starších žien, obliecť si na seba vhodný kus ošatenia.

Sú chvíle, keď si povieme, že nikdy nebudeme nikoho milovať viac, ale môže sa stať, že sa mýlime. Niekedy do nášho života môže prísť niekto, kto nás až zrazí do kolien.

Poznáte ten pocit, keď sa mu zadívate do očí a zistíte, že práve pre tento pohľad by ste spravili čokovľvek? Že vás drží v sieti a len jeden úsmev prebudí vo vašom bruchu motýľov? Lenže tam kde je začiatok raz bude aj koniec. Aké ťažké je uvedomiť si to?