Moj-snar.sk | URLka.sk | Aurora-International.com | kamnarande.sk



Môj život v blázinci

Jana_eyrova | 04. marca 2012 01:55 | AKTUALIZOVANÉ: 31. júla 2012 20:42 Pridaj na Facebook
Môj život v blázinci
 Tri chybné myšlienky, ktoré som mala. Nikdy som nemyslela, že ma rodičia hodia do blázinca už ako dieťa. Nikdy som nemyslela že v blázinci sú zdraví ľudia. Nikdy som nemyslela, že to bude až tak bolieť. 
aktivita   Odporúčaná teplota: 00°C    Hodnotenie:
(2)

Namiesto pozornosti poslali za psychiatrom a ešte viac sa na mňa vykašľali. Dlhé týždne trápenia a liekov. Kým som bola doma sama, všetky som splachovala. Bolo mi z nich zle a vôbec mi nepomáhali. Vôbec mi nechýbala rodičovská láska a bolo mi úľavou, keď nikto nebol doma. Napokon som skončila v blázinci. V celej tej súkromnej psychiatrii boli mreže. Raz mi rodičia povedali, že pôjdem k dobrým ľuďom, čo ma vyliečia. Detskou hlúposťou som bola tak trochu napätá, kde to idem, ale strach to nebol. Postupne som sa tam zabývala a zvykla si na všetky mreže. Boli tam dosť smiešny ľudia, pár miestností, ktorým som sa mala vyhýbať. Od malička, kedy ma tu doviezli som cítila, že toto je môj domov. Že sú tu ľudia, ktorí sú na tom podobne ako ja a že mi rozumejú. Na moje desiate narodeniny som musela ísť na prehliadku k doktorovi a táto návšteva sa pripisuje ako spomienka, ktorá je v poradí najhorších spomienok v prvej trojke. Dvaja ošetrovatelia ma brali na ošetrovňu. Na doktora si stále pamätám. Dlhé vlasy, odpudzujúca sivá brada a staré špinavé okuliare. Celá tá izba mi pripadala ako sklad. Žiaden systém ani poriadok. Pamätala som si na svoju ošetrujúcu doktorku z detstva, ktorá mala všetky spisy zoradené a nikdy nemala tabletky pomiešané v jednej miske. Kým som spomínala a obzerala sa doktor mi pomaly vyhŕňal tričko a aj keď to nebolo najpríjemnejšie, stále som myslela, že to patrí k vyšetreniu, no keď som pocítila jeho ruky na mojom hrudníku, pochopila som, o čo mu ide. Začala som kopať a kričať, no nepomohlo mi to. Miestnosť bola zamknutá, on silnejší. Prikryl mi rukou ústa a chytil ruky. Odtiahol ma a zvalili na zem. Prve som sa nedokázala brániť a pocítila som strašný strach. Začala som ho kopať a biť ale márne. Posledné, čo som mohla urobiť, bolo skúsiť dostať sa k nejakej veci. Pri sebe som mala vreckový nožík a tak som ho viac krát bodla do tváre. Začal kričať. Videla som ako som mu zasiahla oko, nos a kožu okolo líc mal natrhnutú. Celú tvár mal dokrvavenú. Na strašný krik vošlo do ošetrovne plno ľudí, asi museli roztrieliť zámok. Jediné čo si pamätám bolo ako do mňa začali pichať injekčné striekačky. Zobudila som sa a konečne som pocítila úľavu, no to čo sa stalo, nebol sen, lebo som bola celá pripútaná. Myslela som, že už sa niečo tak hrozné nezopakuje, no to, čo nasledovalo potom sa len ťažko opisuje a ešte ťažšie na to spomína. Prišla po mňa sestra a viedla ma smerom k nejakým dverám. Spomenula som si na jedného chlapca, ja som mala sedem a on mal osem rokov. Bol veľmi tichý, mal ryšavé vlasy a bol pri nás kvôli jeho tichosti. Nikdy som ho nepočula za celý rok a pol nepovedať ani slovo, ale hneď ho dať do blázinca? Raz ho sestra zobrala do miestnosti, ktorej sa každý bál. Nechápala som prečo. Normálne biele dvere, a na nich napísané Miestnosť 008. Nechápala som strachu ostatných. Až teraz som išla okúsiť bolesť a strach tejto izby. Odvtedy, čo ho tam zobrali som ho nevidela. Nikto mi nevedel povedať, čo sa s ním stalo. Tak som tam išla v ústrety dverám a nevedela, čo bude nasledovať. Na jednej strane som sa nefalšovane bála, na druhej strane som sa tešila, že konečne aj mne bude odhalené tajomstvo týchto dverí. Necítila som ani strach ani radosť, iba sa vo mne miešali pocity. Vošla som sa jediné, čo som videla bolo kreslo, drôty a stolička. Bola to tmavá miestnosť so sivými stenami, ktoré boli samo o sebe deprimujúce. Neviem ako som si predstavovala túto miestnosť, bola pre mňa veľkou záhadou. Ani som si neuvedomila a bola som celá pripútaná, na hlave som mala železný klobúk a drôty, ktoré vyseli z prístroja som mala pripútané po celom tele. Sestra si sadla na stoličku oproti mne a zapla  prístroj. Pocítila som oheň. Neskôr sa horúčkovitosť stupňovala. Čo sa dialo po tom, je mi dodnes neznáme, lebo jediné, čo viem bolo ako som sa zobudila na izbe a kožu som mala na niektorých miestach až spálenú. Táto miestnosť mi už bola bolestne odhalená.
 

Klúčové slová: strach, hrôza, psychiatria

     Tlačiť      Diskusia (0 príspevkov)


     Napísať nový


 

Mohlo by ťa tiež zaujímať:






Moj-snar.sk

A  B  C  D  E  F  G  H  I  J  K  L  M 
N  O  P  Q  R  S  T  U  V  W  X  Y  Z 




rss - najnovšie

Najnovšie na KamNaRande

Snaha o kontakt.

Snaha o kontakt.

Snaha o kontakt.


Únik zo stereotipu

Únik zo stereotipu

Únik zo stereotipu


Očarujúca panoráma

Očarujúca panoráma

Očarujúca panoráma


Smútné detsvto...

Smútné detsvto...

Smútné detsvto...


Jesenná láska.

Jesenná láska.

Jesenná láska.



SMS brána - URLKA.SK




Inzercia





 
rss - najnovšie Partneri | Reklama | Napíšte nám | © 2021 - Aurora International s.r.o. Aurora International