Moj-snar.sk | URLka.sk | Aurora-International.com | kamnarande.sk



Zbohom rutina, vitaj Paríž

Alise | 14. januára 2012 21:29 | AKTUALIZOVANÉ: 14. januára 2012 21:32 Pridaj na Facebook
Zbohom rutina, vitaj Paríž
 O dva mesiace som sa už prechádzala pod Eifflovkou ruka v ruke s kolegom „partnerom“ a vychutnávala si atmosféru toho nezameniteľného mesta menom Paríž.  
aktivita   Odporúčaná teplota: 00°C    Hodnotenie:
(1)

    Toto rozhodnutie bolo jedným z najťažších v mojom živote, a ak mám povedať pravdu, ani som poriadne netušila, čo robím. Ale vedela som, že to musím urobiť.
 
    Bola som v kancelárii  pripravovala som šéfovi kávu. Prvú prácu som si predstavovala inak- trošku menej nudnú, trošku viac zaujímavú. Mala som sny asi ako každý absolvent, že naňho čaká kdesi tam v diaľke dobrodružná práca, v ktorej bude dokonalý a ktorá ho bude napĺňať.  V tejto práci som dokonalá bola, pripravovanie kávy mi šlo fakt skvelo, ale žeby ti bolo dobrodružné? Jediným dobrodružstvom, ktoré som tu zažila, boli pravidelné hádky s kopírkou, že ten papier sa neje, ale púšťa naspäť. Vtedy som si mohla s pokojným svedomím povedať: „Ale si dopadla!“

    A just, iskierka nádeje svitla práve v tej najobyčajnejšej chvíli, pri zalievaní mletej kávy pre hádam storočného šéfinka, ktorý má neustále pocit, že je mladík a šalejú po ňom všetky ženy v okolí tridsiatich kilometrov. Prišiel za mnou kolega, pre ktorého som, podľa jeho slov, ako mladšia sestra, a pustil sa so mnou do reči. Ako vždy, o samých nepodstatnostiach, ktoré však počas stále jednotvárnych dní potešia. Rozprával a rozprával, až došiel k niečomu, čo ma zaujalo. Spomenul mi, že naša firma, prosím pekne, medzinárodný koncern s pobočkami po celo svete, hľadá niekoho, kto by ju reprezentoval v Paríži. Dvoch ľudí už vybrali a ďalších dvoch ešte potrebovali.

    Nad hlavou sa mi rozsvietila žiarovka ako v tých animovaných filmoch, teda aspoň ja som mala ten pocit, a bez slova, s horúcou kávou v rukách som sa rozbehla rovno do šéfovej kancelárie. Vrazila som tam, samozrejme, bez zaklopania a skôr, než mi ten náš úchyláčik stihol niečo povedať, vyhlásila som: „chcem ísť do Paríža!“ Potom nasledoval ešte môj päťminútový monológ o tom, prečo som práve ja tá, ktorá má reprezentovať dobré meno našej firmy, a keď som konečne zmĺkla, aby som sa mohla nadýchnuť, on s vytreštenými očami len dodal: „Áno, áno, ja....ehm...zistím, čo sa dá robiť.“ Napoly vychladnutú kávu som mu postavila na stôl a víťazoslávne, s miernym úškrnom, som odkráčala von.

    Potom si už len pamätám, ako mi klesol adrenalín a ja som sa pristihla, vášnivo bozkávajúc kolegu „bračeka“. No nič neľutujem. O dva mesiace som sa už prechádzala pod Eifflovkou ruka v ruke s kolegom „partnerom“ a vychutnávala si atmosféru toho nezameniteľného mesta menom Paríž. Bola som tu, hoci som nikdy ani len netušila, že sa veci takto pekne zvrhnú. Získala som prácu, ktorú som milovala, muža, ktorý pre mňa znamenal celý svet, a život, ktorý by som nevymenila. 

Klúčové slová: Paríž, práca, odvaha, odhodlanie

     Tlačiť      Diskusia (0 príspevkov)


     Napísať nový


 





Moj-snar.sk

A  B  C  D  E  F  G  H  I  J  K  L  M 
N  O  P  Q  R  S  T  U  V  W  X  Y  Z 




rss - najnovšie

Najnovšie na KamNaRande

Snaha o kontakt.

Snaha o kontakt.

Snaha o kontakt.


Únik zo stereotipu

Únik zo stereotipu

Únik zo stereotipu


Očarujúca panoráma

Očarujúca panoráma

Očarujúca panoráma


Smútné detsvto...

Smútné detsvto...

Smútné detsvto...


Jesenná láska.

Jesenná láska.

Jesenná láska.



SMS brána - URLKA.SK




Inzercia





 
rss - najnovšie Partneri | Reklama | Napíšte nám | © 2021 - Aurora International s.r.o. Aurora International