Osoby tohto príbehu nie sú vymyslené a behajú medzi nami každý deň. Len si ich treba všimnúť. Najprv ku mne: tridsiatnička, čo ešte stále nevie čo vlastne od života chce alebo nechce. Vlastne viem čo nechcem a to mi stačí, na zatiaľ. Nie som práve najštíhlejšia osoba, priemerne inteligentná, priemerne vyzerajúca, priemerne lenivá. Deti nemám, muža tiež nie. A vlastne ani nervy na niečo také. Zato mám homosexuálneho kamaráta, ktorý mi to všetko vynahradí. Časom pridám aj nejaké obrázky mojej skôr neskromnej osoby. Mám čo to z dizajnu za sebou aby som vedela ohodnotiť neschopnosť mladých aj starších žien, obliecť si na seba vhodný kus ošatenia. 
0
Takže ku včerajšej oslave.
Večer ako každý, myslím si. Vojdem do sporo osvetleného nočného zariadenia a potknem sa hneď o nejaký kus vytrhnutej podlahy. Personál vôbec netrápilo, že sa im tam môže niekto prizabiť. Nerieš cica. Rýchlo sa obzerám či si to niekto všimol, puh nikto. Pozviecham sa a decentne kráčam ďalej. Pani stúpajúca za mnou sa tiež jemne zakývala a kŕčovito schmatla zábradlie. Ha. Škodoradosť je najlepšia radosť. Nabúchaný hlavonožci sa ešte stále tvária že ich sa to netýka, hlavne že skontrolovali kabelku, do ktorej ledva napchám kreditku, dva kľúče a vreckovky, či v nej nepašujem vlastný alkohol alebo nabitú devinu. Bezpečnosť nadovšetko!
Zvedavým pohľadom prebehnem po zúčastnených, preboha!! ja som sa pomýlila a vbehla som do bordelu a nie na miesto tanečnej zábavy! Blúdim zhrozeným zrakom ďalej a v priebehu 30 sekúnd vydychujem úľavou druhý krát. To nič, to majú všetky zúčastnené baby za módne poradkyne striptérky. Alebo veľmi zlomyseľné kamošky.
Neviem kde mám s opisom začať či zhora či zdola. Znak – hlava, hodím si mincu. Ako vždy padla pod stôl a mne sa ju nechce loviť. Takže začneme v dolných partiách.
Topánky,
skúseným okom materiálu znalého účastníka z hrôzou v očiach zisťujem, že 15 cm vysoké opätky, opticky dobre vyzerajúcich gumákov kúpených od vietnamského spoluobčana, sú životu nebezpečná záležitosť. Rozmýšľam akým spôsobom zvládli nedolámať si hnáty na už spomínanej podlahe pri vstupe. Nechápem. Nie že by som bola doktor ortopédie, a ako skoro každá baba mám úchylku na topánky. Rozdiel je v tom že kúpim iba kvalitnú koženú obuv, ktorá ale nemusí mať značku známeho dizajnéra. O inom bola reč. Jednoducho na zabitie. Tu musím ešte podotknúť, že viem tancovať, aj som sa za mlada tomuto športu dlhé roky venovala. No v nestabilnej obuvi na parket určite nevyleziem, a hlavne ja chcem krútiť zadkom, poskakovať, baviť sa v rytmoch noci a nie nesmelo hopkať z nohy na nohu s obavami že sa vyrýpem pred zrakom prípadného objektu mojej vášne.
Druhý extrém športové sandálky / prípadne iné letná športová obuv/, farbou ani štýlom nehodiace sa k ostatnému sexy outfitu. Mňa by zaujímalo kto im povedal že tieto topánočky sa nosia do nočných podnikov. Medzi nami ja ich považujem za absolútne zbytočný obuvnícky výrobok. Do hôr nosím pevné horské topánky. A nie gumenú sandálku s ktorou môžem teoreticky skočiť do vody. A inak už ste videli v horách turistu, ktorý by dobrovoľne čvachtal hore kopcom v mokrých topánkach?
Potom zbadám, pre mňa odpudzujúci, nevkusný jav: silonky v sandálkach. Je mi zle a hádžem do seba prvý fernet na ukludnenie mojej citlivej duše. Keby tie silonky boli aspoň také že ich nie je vidno!!!!! Ale nie, farbou pripomínajúce čerstvo natretého kulturistu pred súťažou, ladia s oškretými parketami podniku. V tom prítmí dokážem dokonca rozoznať aj spevnenú špičku tohto vraj moderného doplnku dnešnej ženy. Obchádzajú ma mrákoty.
Nohy.
Medzi topánkou a sukňou je veeeeľa neoblečeného miesta.
Minisukňa na minisukni. Musím uznať že slovenská dievčina vie ukázať nohy. Problém nastáva vtedy keď má na ukazovanie priveľa. Som konzervatívny typ a preferujem optimálny pomer medzi dĺžkou sukne a objemom stehien. Celulitída. Pohromou ženského pokolenia je celulitída. Stačí že sa na ňu musím pozerať doma v zrkadle a keď sa ju snažím zakryť kusom odevu. Nebudem sa tu dnes o nej rozširovať. Tým Vás milé čitateľky budem zaťažovať inokedy.
Objekt mojej kritiky je asi ako ja, podľa jednej múdrej tabuľky 15 kg nadváhy. To sa pri vhodnom oblečení dá istým spôsobom zakryť. No nie, slečna má minisukňu pod zadok zarytú do okrúhlych stehienok. Pod ňou elasťáky tvarujúce ďalšiu safaládku pod kolenom. Odtieň jedného a druhého kusu oblečenia, sa mierne povedané: ťažko bijú. Obraz dopĺňajú už spomínané silonové ponožky v športovo-elegantnej obuvi. Na viac sa noha ako celok podľa mňa nedá rozdeliť. Každý jeden kus oblečenia nositeľku opticky skracuje a rozširuje.
Trup
Chudý, širší, široký.
Hore opísaná, inak dobre baviaca sa osôbka má sukýnku o veľkosti širšieho opasku s kapsáčovskými vreckami!!!!!!!!!!! Potrebujem druhý fernet.
Nad sukničkou preteká spopod trička pretekárske bruško. A tie bôčiky! Predstavte si mufin, krásny nabehnutý na stranách krásne presahujúci pôvodnú formu. V tomto prípade je to však sadlo čo prekypuje cez sukňu. A práve mi zabehol môj tretí fernet. Lebo biely kus "kože" sa vyšmykol spod vrchného kusu oblečenia.
Tvárme sa že to prevísajúce niečo je zahalené. Zahalené do obtiahnutého tielka neidentifikovateľnej farby a nedržiaceho formu.
Poďme kúsok vyššie. Michelin pozdravuje- pneumatika na pneumatike.
Rýchlo ešte kúsok vyššie.
Som toho názoru že prsia sa dajú vždy upraviť. Nezáleží na veľkosti a tvare. Existuje asi milión druhov podprseniek, tričiek, nálepiek a čo ja viem čoho ešte. Ja som už mala kozy prilepené elektrikárskou páskou. Slečna, evidentne voľnomyšlienkarka, nemala na sebe nič také, čo by jej smutne poskakujúce poprsie držalo na efektnom mieste. Gravitácia je ku.va vec. Keďže tielko je vec pofidérna, hlavne pre plnšie osoby, zvyknú z neho trčať bacuľaté ramená a ruky. Takže ramená ako zápasník a ruky v konzistencii huspeniny tiež nezlepšovali celkový dojem. Roztrasený dojem nezachránilo ani obrovské tetovanie draka. Ten vyvíjal na huspeninových pohyboch svoj vlastný život.
Ten zbytok osoby.
Čo dodať, make up Draculovej nevesty na Halloween, účes a la Bad-Hair-Day alebo vlasy som si umývala minulý týždeň. Mastné a neupravené.
Doplnky štýlovo a materiálovo úplne mimo. Vôňa, tá sa mi chvalabohu do nosa nedostala. A možno by som bola príjemne prekvapená. Pochybujem..........
Vždy keď niekoho takto dorichtovaného zbadám mávam nutkanie rozbehnúť sa za ním a spýtať sa ho-jej, kto ho-ju donútil k tomuto oblečeniu. Alebo či im nemám požičať zrkadlo. Naschvál píšem aj on a ona pretože takéto módne faux-pa nezvládajú len ženy ale aj chlapi.
Toľko k môjmu traumatickému zážitku, ktorý ma nakopol k tomuto článku a upevnil moje rozhodnutie bojovať proti módnym samovraždám.
Chcem upozorniť čitateľov, že toto nie je článok o drahých veciach a značkovom oblečení ale o vkuse a vlastnej súdnosti. Ja sama mám šatník, ktorý obsahuje najviac vecí z H&M, Zara a podobných. Zásadne nekupujem veci na trhoch z jednoduchého dôvodu: meriam 1,75 m a skoro všetko odtiaľ mi je krátke. A topánky? Idem si ich do obchodu vyskúšať, a kúpim ich cez internet, kde sú častokrát o polovicu lacnejšie.
Klúčové slová:
