Neverná so spolužiakom

Vždy som patrila k zásadovým ľuďom a zo zásady som nemala rada mužov a ženy, ktorí boli neverní svojim partnerom a partnerkám. S kamarátkami sme sa vždy zhodli na tom, že podviesť toho, koho milujeme a možno aj nemilujeme, ale sme s ním, je krásnou ukážkou hnilého charakteru. Pokiaľ s niekým si, tak mu máš byť verný a nezáleží na tom, či ho miluješ alebo nie. Si v tom vzťahu nešťastný alebo nešťastná? Tak ho neudržuj a neubližuj podvádzaním tomu, kto ťa má rád. Radšej to ukonči. Je to pre oboch vás férovejšie. Vždy som toto zastávala, ale potom sa stalo niečo, čo ma postavilo pred voľbu, čo je dôležitejšie? Moja mienka alebo kamarátka? Je to už nejaký ten rok dozadu. Bolo to ešte na strednej škole, ani si už nespomínam, či tretí alebo štvrtí ročník. V triede sme boli skvelá partia, až na pár výnimiek a tak sme každý rok, už od prvého ročníka robili výlety na chaty bez učiteľov. Len tak, vo voľnom čase. Občas to padlo na leto a občas na zimu. Môj príbeh sa odohral koncom januára, keď sme si na jeden víkend zašli do Tatier. Ubytovala som sa na izbe s mojimi kamarátkami, ale chata prirodzene žila v obývačke a tam každý z nás, trávil najviac času. Ten večer sme s chalanmi hrali karty a bola perfektná nálada a vzhľadom na to, že nás na chate bolo dvadsať, tak som si nevšimla, že jedna z mojich kamarátiek chýba. Už neviem prečo, som vtedy od partie odišla. Možno som si išla len pre mobil. Skutočne si nespomínam, ale rezko som vybehla do poschodia a otvorila dvere na našej izbe. Na sekundu som sa zasekla vo dverách a následne som rýchlo dvere zavrela a na chodbe sa spamätávala zo šoku. Keď som totiž otvorila dvere, tak mi pohľad padol na kamarátku, ktorá si to rozdávala s ďalším našim spolužiakom. Normálne by som nad tým mávla rukou, veď nech, ale problém bol v tom, že táto moja kamarátka, mala frajera. Znechutene som sa vrátila dole k ostatným a musela som myslieť na jej chlapca. Predstavila nám ho ona. Najprv sme sa o neho s babami nezaujímali, ale vzhľadom na to, že on na ňu bol stále prilepený, tak sa nejako aj on stal súčasťou partie. Nie je to nič neobvyklé. Partneri a partnerky sú často časom zatiahnutí do partií svojich polovičiek. Problém bol v tom, že teraz bol už aj on môj kamarát a ja som nevedela, čo mám robiť. Druhý deň som to kamarátke vytkla.  Povedala som jej, že som ju videla. Nie som taký zbabelec, aby som mlčala, či predstierala, že sa ma to netýka, keďže aj ona a aj jej frajer, boli moji priatelia. Požiadala ma, aby som mlčala, že ona mu to povie sama. Povedala mu to a k môjmu prekvapeniu jej to odpustil, ale ja som sa na ňu už nikdy nedokázala pozerať tak, ako pred tým. Mohla byť mojou kamarátkou. Ale po tomto som už vždy mala pochybnosti o jej čestnosti.